Čomu sa v súčasnosti venujete a čo je pre Vás v tejto oblasti najzaujímavejšie?

V súčasnosti tretí rok vediem Slovenský hydrometeorologický ústav ako generálny riaditeľ. Žiaľ od mojej obľúbenej meteorológie to má už o čosi ďalej, ale je to ešte stále zaujímavá výzva. Najzaujímavejšia je v tejto oblasti práca s ľuďmi, má však samozrejme mnohé úskalia. Keď sa však vrátim k práci meteorológa, musím povedať, že je úžasné sledovať procesy, ktoré sa v prírode, v našom prípade v atmosfére, odohrávajú. Je to vlastne také obrovské fyzikálne laboratórium, ktoré je všade okolo nás. Počasie ovplyvňuje všetky naše činnosti, či už sme vnútri alebo niekde vonku na ulici, alebo v prírode. Je skvelé vedieť čo je a ako vzniká vietor, prečo vznikne rosa alebo šedý mráz, častokrát nám príroda tiež pripraví úchvatné ale nebezpečné divadlo v podobe búrok. Je veľmi zaujímavé ísť ďalej v čase a poznať v predstihu, aké počasie nás očakáva, napríklad, že sa blíži výrazné ochladenie a sledovať potom jeho prejavy. Aj to, že niekedy kvôli nestabilite atmosféry predpoveď napriek vašej veľkej snahe nemusí vyjsť,  k tejto práci patrí a dodáva jej to akýsi špecifický nádych.

 

Prečo ste sa rozhodli pre túto kariérnu dráhu?

O meteorológiu som sa začal zaujímať ešte na strednej škole, kde jeden z vtedajších zamestnancov SHMÚ organizoval meteorologický krúžok. Veľmi ma zaujali rôzne prejavy počasia, ktoré môžeme v atmosfére a všade okolo nás sledovať. Dodnes si celkom dobre pamätám exkurziu na vtedajšie predpovedné oddelenie SHMÚ. Práve sa nad Bratislavu blížila búrka a bolo úžasné sledovať jej postup pomocou vtedy moderných metód. Zohnal som si viacero rôznych knižiek a podarilo sa mi získať aj niektoré základné meteorologické prístroje pre vlastné pozorovania. Meteorológia bola teda postupne jasnou voľbou pre výber štúdia. Nebolo to jednoduché štúdium, ale keď vás niečo baví, prekonáte rozličné náročné prekážky. A tak sa zo záľuby neskôr stalo moje povolanie.

 

Aký kariérny úspech si najviac ceníte?

Žiaden z nich nie je čisto môj, vždy je to výsledok spoločnej práce s mojimi kolegami. Patrí tam určite množstvo vydarených predpovedí, napríklad keď sme meteorologicky zabezpečovali naplavenie – otáčanie mostu Apollo už pred 10 rokmi, či realizácia množstva vystúpení v Rannom magazíne STV. Z tých neskorších spomeňme zahájenie spolupráce Slovenska s Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia, či nedávne začlenenie SHMÚ do európskej siete národných meteorologických služieb EUMETNET. Dlhé úsilie tiež predchádzalo obnoveniu spolupráce s RTVS, vďaka ktorej dostali po mnohých rokoch priestor odborníci meteorológovia v jej televíznom vysielaní.

 

Aká je Vaša najkrajšia spomienka na matfyz?

Tých je asi viacero. Spomínam si na tú prvú - pohľad na zoznam prijatých uchádzačov, to bola veľká radosť.  Ale spomínam si na niektoré zaujímavé prednášky a skvelý pocit po úspešnej náročnej skúške. Ale aj taký východ Slnka z balkóna na rannom matfyze mal svoje čaro. A vraj sa na ne už teraz nesmie chodiť... A samozrejme lodičky na telesnej v zátoke!

 

Aký by mal byť podľa Vás naj-absolvent?

V prvom rade by to mal byť aktívny človek, ktorý sa chce zapojiť do spoločnosti a posunúť ju k lepšiemu. A samozrejme odborník v oblasti, ktorú vyštudoval.