Čomu sa v súčasnosti venujete a čo je pre Vás v tejto oblasti najzaujímavejšie?

Som riaditeľom (vlastnej) firmy EXAM testing, spol. s r. o., v marci 2014 oslávila 20. výročie svojho úspešného pôsobenia 

v slovenskom školstve. V rámci našej činnosti ponúkame školám (základným, stredným aj vysokým) rôzne služby v oblasti testovania žiakov a merania kvality vzdelávania. Už šiesty rok som vydavateľom a šéfredaktorom časopisu DOBRÁ ŠKOLA. Okrem toho pomerne veľa prednášam a píšem o rôznych aspektoch vzdelávania. Som presvedčený, že inštitúcia školy je (nielen u nás) v hlbokej kríze. Snažím sa pomenovávať jej príčiny a naznačovať cesty, ako by ju mohla prekonať. Mimoriadne zaujímavé je pre mňa sledovať, ako dnešní mladí ľudia „obchádzajú“ školu a hľadajú stále nové spôsoby, ako sa naučiť to, čo ich zaujíma.

 

Prečo ste sa rozhodli pre túto kariérnu dráhu?

V siedmom či ôsmom ročníku na základnej škole som vďaka výbornému učiteľovi objavil krásu matematiky a celkom som jej „prepadol“. Vyhral som nejaké olympiády, urobil talentové skúšky na Gymnázium A. Markuša (GAMČA) a štyri roky tam študoval v matematickej triede. Aj ďalšia voľba bola pre mňa jasná: štúdium matematiky na Prírodovedeckej fakulte UK (k jej premenovaniu na Matematicko-fyzikálnu fakultu došlo až počas môjho štúdia). Na Matfyze som promoval v júni 1984 s Cenou ministra (všetky skúšky za A). Vzápätí som sa vrátil na GAMČU, tentokrát ako učiteľ. (Paradoxne nekvalifikovaný, pretože som vyštudoval vedecký smer.) Po piatich krásnych rokoch ma – celkom neplánovane – zo školy vytrhol November 1989. Prvý porevolučný minister školstva, profesor Ladislav Kováč, ma pozval do svojho tímu. Rok a pol som teda „slúžil vlasti“ na ministerstve. V lete 1991 som potom odišiel na Výskumný ústav pedagogický, kde som sa začal intenzívne venovať svojej celoživotnej profesionálnej téme – testovaniu a meraniu výsledkov vzdelávania. Bolo to veľmi príjemné a produktívne obdobie môjho profesionálneho života, ale nemalo trvať dlho. Necitlivé organizačné a personálne zmeny na ústave na prelome rokov 1993 a 1994 ma znechutili a priviedli k rozhodnutiu, že už nikdy nechcem byť zamestnancom štátu. Z ústavu som odišiel a založil (v marci 1994) vlastnú firmu zameranú na testovanie. Tak vznikol EXAM, v ktorom pôsobím doteraz. Moja práca sa síce postupne odklonila od matematiky, no mnohokrát krát v živote som zo svojho matematického vzdelania profitoval. Napríklad štatistické teórie a metódy používané pri zostavovaní a vyhodnocovaní testov sú matematicky celkom náročné...

 

Aký kariérny úspech si najviac ceníte?

V marci 1994 som založil startup, ktorý je ešte aj dnes, po viac ako 20 rokoch, úspešnou firmou. Štatisticky sa to podarí možno jednej z 10 000 firiem, takže snáď to môžem považovať za úspech. EXAM organizoval po celý ten čas niekoľko matematických súťaží (MAKS, MAKSÍK, Matematický klokan), ktoré pritiahli k matematike viac ako 1 300 000 žiakov. To ma určite tiež teší. A skutočnosť, že sa nám už šiesty rok darí vydávať časopis DOBRÁ ŠKOLA, je tiež niečo, na čo som celkom hrdý.

 

Aká je Vaša najkrajšia spomienka na matfyz?

Spoznal som tu svoju veľkú lásku a budúcu manželku. Ale asi ste chceli počuť niečo iné. ☺ Neviem, či to bolo vtedy úplne bežné, ale s mnohými učiteľmi som mal veľmi priateľské, otvorené vzťahy vďaka čomu ma výrazne ovplyvňovali aj po inej ako odbornej stránke. Milan Hejný, Tomáš Hecht, Mária Benešová, Eva Gedeonová, Anton Legéň, Pavol Zlatoš a ďalší boli veľmi priateľskí, otvorení, ochotní a ľudskí. Riešili sme spolu nielen rovnice, ale aj to, ako so cťou kráčať životom. A to v čase, keď za oknami ešte „zúril socializmus“.

 

Aký by mal byť podľa Vás naj-absolvent?

1) Odborne zdatný. Na každej škole sa nájdu učitelia, od ktorých sa dá veľa naučiť a je dobré tú príležitosť maximálne využiť. Neskôr v živote už nikdy nebude mať človek na vzdelávanie sa toľko času.

 

2) Motivovaný. Ak niekto nesrší v 24 rokoch nadšením a túžbou urobiť veľké veci, je to smutné. Ako sa potom bude pozerať na život v päťdesiatke?

 

3) Aktívny. Moja generácia ešte vyrastala v prostredí, kde sa štát ľuďom takmer o všetko (a do všetkého) staral, často omnoho viac, ako by nám bolo milé. Dnes už to neplatí, každý je „vrhnutý“ do sveta a ponechaný sám na seba. Pre nesamostatných, pasívnych ľudí je to pohroma, aktívnym sa naopak otvárajú takmer nekonečné možnosti. Využite ich!

 

4) Spoločensky zodpovedný. Dnešná doba prináša veľké pokušenie a aj možnosti uzavrieť sa do „súkromného sveta“, obohnať svoj dom vysokým plotom a vovnútri si všetko zariadiť tak, ako nám to vyhovuje. To však postupne vedie ku strate kontaktu s komunitou a so spoločnosťou, k nezáujmu o ňu a o jej problémy. Ideálny absolvent by nemal tomuto pokušeniu podľahnúť a aspoň časť jeho aktivít (profesných či mimopracovných) by mala byť zameraná smerom na pomoc iným, na riešenie spoločenských problémov, na obohacovanie spoločného verejného priestoru.